Keď sme sa s priateľom dohodli, že budeme spolu bývať, bol to pre mňa takmer najšťastnejší deň v živote. Naozaj som sa hrozne tešila, hlavne preto, že nás už konečne nebude nikto otravovať a že budeme konečne pánmi svojho času a budeme si robiť, čo len chceme. Keďže sme sa mali sťahovať do iného mesta, mohli sme mať naozaj absolútny pokoj. Samozrejme, netušili sme, že naši rodičia nám budú každú chvíľu volať a chodiť ku nám na návštevy, no to je úplne vedľajšie. V prvom rade sme nevedeli, že budeme mať problém zhodnúť sa na toľkých veciach.

Nikdy predtým sme s nikým iným nežili, takže sme nevedeli, čo to skutočne obnáša. Netušili sme, že sa budeme hádať až tak veľa, pretože predtým sme sa nehádali skoro vôbec. A taktiež sme nemali ani len poňatia, že budeme musieť robiť toľko kompromisov. Kompromisy sú súčasťou každého vzťahu, no my sme s tým akosi neboli stotožnený. Asi hlavne preto, že sme boli tvrdohlaví. Preto sme sa nevedeli zhodnúť takmer na ničom. Dokonca ani na osvetlení. Našťastie som bola presvedčená o tom, že chcem vo svojom byte led pásiky https://www.ledprodukt.sk/13-led-pásiky-5m.

Keď som povedala svojmu priateľovi všetky výhody týchto svetiel, presvedčila som ho. Niet sa čomu čudovať. Toľko výhod nemá žiadne svetlo na svete. Už len keď si pomyslíte na tú výdrž, svietivosť a hlavne možnosti, aké toto svetlo má. Pre mňa bolo dôležité hlavne to, že som ich mohla umiestniť úplne kamkoľvek a nemusela som sa starať o to či bude svietiť dlho, alebo to bude len zapínanie a vypínanie. Taktiež som bola nadšená z toho, že si môžem vybrať z veľkého množstva farieb. Milujem moderné prevedenie bytov, https://www.malekrasnany.sk/cennik takže farebné osvetlenie sa mi naozaj veľmi páčilo. Z toho môj priateľ najprv nebol naozaj vôbec nadšený, no keď som mu ukázala, ako dobre to vyzerá, hneď sa pre to nadchol. A ja som nadšená doteraz.

Aby sme pochopili, čo je na aktuálnom školskom zlé, musíme si premietnuť, čo bolo na školskom systéme minulého režimu dobré. Medzi tie sa radia:

1. Systém odmeňovania prostredníctvom známok,
2. Disciplína,
3. Ročníky.

Socialistický školský systém bol založený na istotách – istote vzdelania, istote práce a často aj istotách bitky – ktoré však viedli k vyššej disciplíne. Musíme si uvedomiť, že ako sa budoval socialistický štát, jeho ekonomický model musel ísť ruka v ruke so školským modelom, takže jeho statickosť bola pre štát výhodou – nemusel rozvíjať odvetvia podľa počtu absolventov. Známky boli výbornou metódou, ako donútiť študentov osvojiť si učivo – čo dvíhalo mieru vzdelanosti. A študentom mohlo byť hlavne jedno, čo sa učia, keď vedeli, aká bude ich rola v spoločnosti. Ročníky zohrávali významnú úlohu, kedy sa len ťažko preplnil trh uchádzačmi o prácu a štát im stíhal vytvárať pracovné príležitosti.

Kapitalistický školský systém, ak chce konkurovať zvyšku sveta, musí byť dynamický. Učiteľ musí vytrvalo odhaľovať predispozície každého jedného študenta a nasmerovať, motivovať ho do oborov jemu vhodným. Žiaci nesmú byť okliešťovaní o čas ročníkmi – veď prečo by aj mali strácať roky navyše, keď sú dávno pripravení a naplnili podmienky prejsť danou úrovňou znalostí? Známky sú nepodstatné, nakoľko splnenie predpokladov pre prechod danou úrovňou je dostatočným preukázaním snahy žiaka.

Digitalizácia nepomáha
Je dosť logické, že vyššia technická úroveň vyučovania neznamená vyššiu kvalitu vyučovania. Miesto toho, aby sa technika využívala na vzdelávanie mimo školy, pasívne vzdelávanie či rozširovanie technických zručností žiakov, táto slúži ako náhrada knihy – v ktorej slová sú často nahradené zábavou. Digitalizácie môžeme ľahko odlišovať – všímajme si, aké vybavenie je poskytnuté školám. Existuje veľká medzera medzi takým tabletom a stolovým počítačom. Deťom, ktoré dostanú do rúk tablet, sa nekladú medze kreativity na rozdiel od stolových počítačov, ktoré ich, podobne ako vyučovanie, len pripúta k stoličke.

Každý večer sa rutinne venujeme dokončeniu osobnej hygieny a tí šťastnejší zaspia krátko potom ako vkĺznu do postele. Pre ľudí na Zemi sú to drobné rutinné činnosti, nad ktorými neuvažujeme a môžeme ich robiť v polospánku, avšak situácia sa mení, ak sa presunieme za hranice Zeme. Je ľahké zaspať vo vesmíre?

 
Spánkový deficit
 
Na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS), ale aj iných staniciach s ľudskou posádkou, je spánok skutočným problémom. Napriek tomu, že je reálne, aby každý člen posádky spal 8 hodín denne, väčšina z nich spí iba 5-6 hodín denne a to je málo. V situácii, keď Vás od vesmírneho vákua delí len konštrukcia kozmickej lode, v ktorej sa ženiete vesmírom veľkou rýchlosťou, môže aj malá chyba vyplývajúca z únavy a následnej straty koncentrovanosti skončiť tragédiou.
 
Čo astronautom najviac prekáža pri snahe o spánok?
 
V prvom rade si nemôžeme predstavovať pohodlie svojej postele. Astronauti spia v spacích vakoch, ktoré sú pevne pripevnené k stenám.
 
Keď si nájdu svoju polohu, ich mozog je zmätený vonkajšími podmienkami a ich biorytmus je výrazne narušený. Východ slnka zažívajú každých 90 minút, pričom pracujú na šichty, počas ktorých monitorujú prebiehajúce experimenty a plnia iné úlohy, hlučný ventilačný systém je tiež rušivý.
 
Dopad na organizmus
 
Nedostatok spánku, obmedzený priestor a počet aktivít dostupných na skrátenie si dlhej chvíle a izolácia sa už po niekoľkých dňoch podpisujú na zdraví. Ako prvé si prejavujú zmeny v sústredení sa, zlyháva pamäť a znižuje sa obratnosť, jemná motorika. Po niekoľkých dňoch sú merateľné výrazné zmeny v metabolizme cukrov a produkcii hormónov. Tento efekt je podobný tomu, ktorý sa vyskytuje u ľudí trpiacich cukrovkou alebo vysokým krvným tlakom.
 
Bez ohľadu na vyššie uvedené komplikácie veríme, že jedinečnú možnosť zalietať si v tajomnom priestore vesmíru by asi málokto odmietol. Skúmanie nových vecí je predsa prirodzenou ľudskou vlastnosťou a posúva nás vpred – či už ako individuálne bytosti alebo ľudstvo ako celok.